Začnem úplne od spodku, od najzákladnejších potrieb človeka: od potreby pocitu bezpečia, zachovania ľudskej cti a dôstojnosti, nedotknuteľnosti obydlia, ochrany zdravia.
Povedzte mi: Ako sa má občan cítiť v tomto meste bezpečne, keď ide domov z práce po rozjazdenom, rozbitom chodníku, na ktorom parkujú autá, pretože inde parkovacích plôch niet? Ako pomedzi autá prekľučkuje matka s kočíkom alebo starý človek o palici?
Ako má občan prejsť do nemocnice, hoci aj vezený v sanitke? Veď už dlhé roky sa ignoruje stále rastúci problém železničného prechodu vedľa nemocnice, ktorý sa križuje s jednou z najfrekventovanejších ulíc v meste. Navyše, neexistuje prechod pre chodcov k nemocnici od Kuzmányho nábrežia a Bernolákovej ulice. Ako sa má človek dostať na polikliniku, keď od autobusovej zastávky pred poliklinikou zasa nie je prechod k poliklinike, parkovisko už celé roky nepostačuje potrebám a najvýhodnejšia plocha pre vybudovanie nových parkovacích miest bola predaná súkromnému zdravotníckemu zariadeniu?
Ako človek prejde mestom bezpečne, keď v lete sú chodníky plné dier a škár a v zime boli dosiaľ upratané len chodníky pred súkromnými prevádzkami, pred domami a bytmi, ale tie, ktoré boli v správe mesta, ostali pokryté snehom a ľadom? Ako prejdete po meste bezpečne autom, keď cesty sú pokryté buď prasklinami a jamami, alebo metrákmi pichľavých kamienkov po „opravách“? Ako si má človek sadnúť na lavičku na autobusovej zastávke, keď je v lete skrz naskrz prerastená burinou a bodliakmi? Prečo niektoré frekventované zastávky MHD, napríklad tá pri zvolenských cintorínoch, nemajú dosiaľ ani provizórny prístrešok?
Ako sa má občan cítiť bezpečne, keď v niektorých častiach sa nedá ani prejsť cez ulicu, lebo nahrádzajú neexistujúci obchvat mesta? Prečo nie je vylúčená z ulíc aspoň v centrálnych mestských zónach tranzitná nákladná doprava? Čo je to za mesto, ktorým v našich špecifických podmienkach (komplikované križovatky, kopcovitý terén) prechádzajú kamióny, ktoré sa často zaseknú a bránia prejazdu MHD a osobných áut?
Prečo sa vo Zvolene nedostanete k odbornému lekárovi normálnym, humánnym a dôstojným spôsobom? Prečo starí a chorí ľudia musia, častokrát podopieraní palicami, v skorých ranných hodinách stáť na v zime na ulici pred budovami zdravotníckych zariadení, aby mali šancu na poradie k lekárovi, keď budovu otvoria? A to ani nemajú zaručené, že sa napriek svojmu trápeniu v ten deň naozaj do poradia dostanú. Prečo Zvolenčania, ktorí nechcú absolvovať takúto tortúru, musia cestovať desiatky kilometrov do iných miest, kde odborní lekári fungujú normálne, bez ponižovania a trápenia pacientov?
Prečo mestskí poslanci a vedenie mesta pozerajú s prižmúrenými očami na bašovanie súkromných firiem, ktoré porušujú zákony, zmluvy a dohody uzavreté s mestom a jeho orgánmi? Prečo poslanci a orgány mesta dovolia, aby občanom padali na hlavu ich vlastné domy (otriasané ťažkou dopravou po uliciach, kde takáto doprava nemá čo robiť), aby sa ničil ich vlastný majetok, kým konkrétne súkromné firmy porušujú dohody a nariadenia vydané mestom? Prečo zodpovedné orgány zdržujú, zahmlievajú a poskytujú nič neriešiace frázy tam, kde občan žiada nápravu, kde žiada o pomoc?
Povedzme si úprimne: Toto mesto má oveľa hlbšie a závažnejšie problémy ako plaváreň, ihriská alebo štadióny, ja som vymenovala len niektoré z nich. Ale od počiatku vekov človek v prvom rade potreboval zabezpečiť svoje základné potreby. Zábava prišla na rad až potom.
Keď budete reprezentovať a spravovať toto mesto, budete schopní zabezpečiť tieto základné veci? Lebo vaši predchodcovia to schopní neboli. Naopak, pri správe mesta v týchto primárnych občianskych potrebách zlyhali a Zvolen upadá stále viac.
Nemávajte nám teda, prosím, pred očami plavárňou alebo takou či onakou oddychovou zónou. Na to, aby sme si mohli v pokoji oddýchnuť a zabaviť sa, totiž potrebujeme najskôr normálne, ľudsky a dôstojne žiť.
