reklama

Levinke k narodeninám

Milá Levinka, píšem ti toto blahoprianie, aj keď viem, že ešte dlho potrvá, kým si ho budeš môcť prečítať. Píšem ti ho preto, lebo som šťastná, že vidíš a raz sa dúfam čítať naučíš.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Píšem ti teraz, lebo v tom čase budeš mať kamarátov, spolužiakov, budeš spoznávať svet a mama nebude pre teba jedinou dôležitou osobou na svete. Píšem ti to preto, aby si nezabudla, že raz, na dlhý čas, ňou bola.

Tvoja mama bola ako iné mladé ženy – mala plno aktivít a záujmov, bola zdravá, veselá, vzdelaná a budovala si kariéru. Keď si vstúpila do jej života, netušila, čo všetko ju čaká. A ani vo sne si nepomyslela, že to môže byť také ťažké. Všetky testy boli spočiatku v poriadku a tvoja mama a ocko sa tešili na bábätko, aj keď si museli kvôli tebe trochu ináč usporiadať život. Lenže veci sa dejú ľuďom a niektoré veci sa prihodili vám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo nesmierne ťažké donosiť ťa. Tvoja mama bola vydesená, pretože jej nik nevedel dať serióznu odpoveď, čo sa deje a ako to dopadne. Aby si mohla prísť na svet, musela sa vzdať pohodlia domova i svojej dôstojnosti a ísť na niekoľko mesiacov do nemocnice. Nesmela vstávať z postele, nesmela sa hýbať. Pritom stále myslela na teba a zo všetkého najviac túžila po tom, aby si sa narodila živá a zdravá. Avšak napriek tomu, že poctivo dodržiavala všetky pokyny lekárov a sestier, museli ju operovať a vybrať ťa von, hoci si bola v jej brušku ešte len sedem mesiacov.

Bol to veľmi komplikovaný pôrod. Hoci tvoja mama ležala mesiace v nemocnici, nikto nezistil, že máš zápal pľúc a s ním si sa narodila. Nedýchala si a nebilo ti srdiečko. V tvojom malom mozočku bola krvná zrazenina. Bola si drobučká a slabučká. Prvé dni si strávila na prístrojoch, ktoré za teba dýchali, a tvoja mama umierala od strachu. Vyčítala si, či niečo nezanedbala, či by niečo nemohla urobiť lepšie, ale ver mi, že nemohla. Zabudla na svoje bolesti, trápenia a potreby, nechcela nič iné na svete, len aby si žila. Akákoľvek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom ťa odpojili od prístrojov a ty si sa konečne sama nadýchla. Bolo to tvoje prvé víťazstvo, tvoje a mamine. Bohužiaľ, pribudli rôzne ťažkosti. Nevedela si jesť. Trápili ťa v nemocnici kadejako, a trápili aj tvoju mamu, aby dostali jej mlieko do tvojho bruška. Tvoja mama sa musela naučiť špeciálne cviky, ktoré potom s tebou cvičila, až si konečne sama dokázala otvoriť ústočká a napiť sa. Po mnohých vyšetreniach, po dlhých týždňoch si ťa konečne mohla zobrať domov.

V nemocnici tvojej mame ľahko nebolo, ale po príchode domov sa to stalo ešte ťažším. Veľa, preveľa si toho potrebovala. Tvoja mama celkom pustila z hlavy, že ešte pred rokom bola mladou ženou, ktorá mala svoje aktivity, vzdelanie a kariéru. Tvoji starí rodičia sa snažili pomáhať, ale sú ešte mladí a majú vlastné životy, vlastné problémy a málo času. A my, tvoji krstní rodičia, bývame priďaleko. Jediný, kto mame pomáhal, je tvoj ocko. Musel sa kvôli tebe veľmi veľa naučiť a mnohé si odriecť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spočiatku sme netušili, či sa budeš hýbať, či vnímaš, vidíš, počuješ. Najhoršie zo všetkého bolo pomyslenie, čo s tebou bude. A ten hnev, že to malo byť ináč, keby snáď niekto niečo nezanedbal. Ale tvoj mama nemala čas zaoberať sa hľadaním vinníka, pretože sa každou minútou musela sústrediť na teba. Niekoľkokrát denne s tebou cvičila a ty si často plakala, lebo cvičenie sa ti nepáčilo, a tvoja mama plakala s tebou. Neustále ste chodili na rôzne vyšetrenia a tvoja mama sa dozvedala množstvo prognóz, často protichodných, takže sa musela sama rozhodovať ako ďalej. Ale žila si a to bolo najdôležitejšie. Postupne sme si začali škrtať z pomysleného zoznamu, čo ti nie je: to boli tie krásne dni, keď si po prvýkrát dala najavo, že vidíš usmiatu tvár tvojej mamy, keď si sa otočila za rapkajúcou hračkou, hoci pískajúce ťa nezaujímali. Keď si sa prvýkrát usmiala. Keď si sa prvýkrát po nekonečne dlhom čase a pridaní ďalších terapií sama pretočila na bruško. Keď si sa – nahnevaná, ako ti to ide ťažko a pomaly – prvýkrát štvornožky vybrala za vašou mačkou. Keď si sa prvýkrát chytila zábradlia svojej ohrádky a postavila sa na svoje slabučké nôžky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec ste to dokázali.

Levinka, chcem, aby si v čase, keď už si už sama dokážeš prečítať toto blahoprianie, vedela, že tvoja mama je ten najstatočnejší človek v tvojom živote. Vďaka nej dnes môžeš osláviť svoje prvé narodeniny. Nevieme ešte, či budeš zdravá a či budeš vládať a rozumieť toľko, čo ostatné deti. Ale si tu, medzi nami, a popri všetkom tom trápení si priniesla do života svojej rodiny obrovský kus šťastia.

Všetko najlepšie k prvým narodeninám, Levinka. Buď zdravá, dobrá a maj tento svet rada.

Krstná mama

Alexandra Pavelková

Alexandra Pavelková

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Dívam sa a počúvam. Sama som väčšinou ticho a skrytá, ale raz za čas príde dačo pekné, o čom sa nehovorí, alebo veľmi škaredé, čo si iní možno nevšimnú, a mali by. Pozrime sa na to spolu, ak chcete. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu