Nečakane ružový piatok

Autor: Alexandra Pavelková | 17.5.2014 o 18:00 | (upravené 17.5.2014 o 18:25) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  795x

Mala som fakt ťažký týždeň. Hlava ako balón a k tomu permanentný deficit spánku. Taký ten stav, keď máte pocit, že ak spadnete, zaspíte rovno na chodníku. Mozog však v skutočnosti točí ďalej, aj keď sa úplne vyžmýkaní zvalíte do postele - analyzuje, overuje, prepočítava a plánuje, čo všetko máte zajtra urobiť. Keď som v piatok večer ovešaná nákupnými taškami nastúpila na MHD, bola som už úplne na franforce.

Lenže doma ma ešte čakala druhá šichta s chorou mamou, ktorú treba opatriť, bordelom, čo od rána vznikol "sám od seba", a revúcim hladným Žabkom, ktorému (na rozdiel od ostatných mačiek) nevie renálna diéta prísť na chuť, takže treba nad ním stáť, odháňať domŕzavcov a ponúkať ho, kým aspoň čo-to do seba nenatlačí. A on si veru vie dať načas. 

Autobus bol o tomto čase naplnený do polovice. Cez uličku vedľa mňa sedeli dvaja chlapci, také tie slušné typy: jeden v tmavom obleku, ružovovej košeli s kravatou, druhý o čosi sivší a nenápadnejší. Ten s kravatou práve dotelefonoval a ospravedlnil sa komusi na druhom konci linky, že večer pariť nepôjde, lebo sa ešte musí učiť. Zdvihla som obočie, ale len na sekundu. Kravaťák sa totiž pustil svojmu spoločníkovi vyrozprávať, prečo v skutočnosti do tej kaviarne nejde.

Boli tam vraj pred pár dňami s kamarátom. Urobili istú trovu, ale pri platení im chýbalo 10 eur. Čašníčka, namiesto toho, aby nad vecou mávla rukou, trvala na tom, aby zaplatili, na čo sa do dohadovania zapojili ďalší hostia a došlo aj na ručnú výmenu názorov. Tá historka bola dlhá. Mladík do nej vložil mnoho exkurzov ohľadom vzhľadu a povahy čašníčky, jej kamarátov, ostatnej klientely kaviarne a všeobecného napätia, ktoré tam panovalo. Pritom používal dokopy cca desať slov, z čoho jedno bolo názov kaviarne, dve univerzálne ľudové označenia genitálií a jedno sloveso s tým súvisiace. Svojho poslucháča, ktorý prikyvoval čoraz vlažnejšie, oslovoval nežne "ty k..t" a svoj prejav podal zvučným barytónom, s premysleným dôrazom a frázovaním, proste na celý autobus.

Nedalo sa to nepočúvať. Ani počúvať. Cestujúci sa snažili hypnotizovať reklamy na oknách a už aj rozprávačov spoločník sa začal ošívať. Sedela som k nim najbližšie a mrle ma žrali, žiadalo sa zareagovať, prinajmenšom v tom zmysle, že mňa jeho príbeh absolútne nezaujíma a nezaujímal by ma, ani keby bol lepšie štylizovaný, a vôbec, keď nemáš peniaze, do krčmy nelez. Ale mala som za sebou naozaj ťažký týždeň a vedela som, že slovo by dalo ďalšie slovo a bohvie, pri akej téme by sme nakoniec skončili.

V tej chvíli mladík v ružovej košeli rozšíril svoju neveľmi vysokú mienku o čašníčke na všetky ženy a so slovami: "Kto im má rozumieť? Ešte dobre, že som teplý," vystúpil.

Vtedy celý svet zružovel a zvyšok dňa sa už asi nikomu v autobuse nezdal taký únavný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?